History of the Slovak Paradise

Na svete je veľa nádherných miest, ktoré ľudia nazvali rajom. Aj na Slovensku máme krásnu prírodu, ale iba jedna lokalita nesie vďaka svojim výnimočným prírodným krásam – hlbokým roklinám, kaňonom, čarovným vodopádom či tajomným jaskyniam - oficiálny názov Slovenský raj. Kto prvý a kedy nazval tento kúsok zeme na Spiši rajom? Existujú viaceré teórie.

Mníšsky raj

Podľa jednej z nich toto územie nazvali rajom už pred vyše 700 rokmi kartuziánski mnísi, keď si tu v roku 1299 postavili kláštor. V dobových listinách sa uvádza prvýkrát pod latinským názvom paradises, čo v preklade znamená raj.

V listine pápežského legáta Gentilisa z roku 1308 je napísané „domorum cartusiensis sancte Margarite in Lapis Refugii ac paradisi” – to znamená na Skale útočišťa.

Cirkevný učiteľ Peter Damian však vysvetľuje, že „claustrum est paradisus”, t. j. každý kláštor sa považuje za symbol raja – predsiene neba na zemi, rajskú záhradu. Či si vtedajší kartuziánski mnísi pod názvom raj predstavovali iba kláštor alebo aj jeho široké okolie, sa už nedozvieme.

Slovenský raj história - Symbolický cintorín
Symbolický cintorín

Raj v dobe kamennej

Prvé opisy územia terajšieho Slovenského raja pochádzajú z 19. storočia. Výnimku tvorí kronika kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku. Aj keď ľud obývajúci toto územie vedel o jeho krásach, tieto opisy sa týkajú viac jeho hospodárskeho využitia alebo udalostí na Skale útočišťa.

Až dielo Dr. Theodora Posewitza je sprievodcom opisujúcim krásy dnešného Slovenského raja. Dejiny a územie centra dnešného Slovenského raja a Kláštoriska poznáme však najmä z opisu spišských historikov Jozefa Hradského a Matúša Pajdušáka. Systematický arecheologický výskum v Slovenskom raji dokladuje jeho osídlenie od doby kamennej. Ľudia tu našli dobré podmienky na život, t. j. vhodné jaskynné priestory, možnosť opevniť svoje sídlo, vodu, drevo a dostatok lovnej zveri.

Pravekí ľudia sa usádzali na brehoch rieky Hornád. Sídlili na sútoku Hornádu a Veľkej Bielej vody, Ihríku, Čertovej diere a inde v okolí. Archeologický prieskum Kláštoriska na Čertovej sihoti odhalil staršie valové opevnenia, z ktorých jeden val je datovaný do obdobia 5. storočia pred Kristom. Nálezy zo Zelenej hury (predmety z bronzu a železa) pri Hrabušiciach sú z 3. až 4. storočia pred Kristom. Slovania prišli na toto územie v druhej polovici prvého tisícročia, zakladali tu opevnené sídliská, osady a využívali ho hospodársky.

Slovenský raj história - Veľký Sokol
Veľký Sokol
Slovenský raj história - Tomášovský výhľad
Tomášovský výhľad

Raj podľa Gustáva Nedobrého

Pomenovanie Slovenský raj sa prvýkrát objavilo v časopise Krásy Slovenska v roku 1921 v článku Gustáva Nedobrého, ktorý napísal: „Slovenský raj. Týmto krásnym menom poctený je kraj patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Je to v Spišskej župe v okolí Hrabušíc a Novej Vsi v doline Hornatu a iných bočných doliniek. Tento ozaj čarokrásny, dosiaľ nie úplne ocenený kút Slovenska, zásluhou Antona Straku bude oživený, znova vyznačkovaný.”

Prívlastok Slovenský pridali k raju pravdepodobne študenti združení v Sládkovičovom samovzdelávacom krúžku pri Výchovnom ústave chlapcov, zamestnancov Košicko-bohumínskej železnice v Spišskej Novej Vsi v roku 1920, ktorých národne oduševňoval práve Gustáv Nedobrý, významný slovenský turistický a športový činovník, horolezec, lyžiarsky pretekár a zároveň riaditeľ tohto ústavu. Iné pramene uvádzajú, že autorom názvu Slovenský raj je profesor Béla Hajts. Nie je však o tom nijaký presvedčivý dôkaz.

Slovenský raj história - Kláštorisko
Kláštorisko
Slovenský raj história - Letanovský mlyn
Kartuziánsky most v Letanovskom mlyne

Od Čiernej hory po husitov

Romantické a čarokrásne územie Slovenského raja je pozostatkom mohutnej Silva nigra, čiže Čiernej hory. Čierna hora pokrývala územie medzi riekami Hornád a Slaná, ktorého centrálnym bodom je vrch Kráľova hoľa. Miestne geografické názvy a archeologický prieskum Slovenského raja dokladujú, že pôvodné osídlenie územia bolo slovanské.

Svedčia o tom názvy roklín, vrchov, dolín, obcí: Havrania dolina, Biela voda - Piecky, Sokolia dolina, Stratená, Biely potok, Havrania skala, Matka Božia a iné. Lesy a nerastné bohatstvo dávali ľuďom, ktorí tu žili, prácu i obživu. Bane na meď, železo, striebro a iné kovy a nekovy – hlina, vápenec, ktoré sa tu ťažili, umožnili rozvoj baníctva, hutníctva, lesníctva, uhliarstva či iných remesiel.

Po tatárskych vpádoch v 13. storočí sa pôvodné obyvateľstvo preriedilo. Obyvatelia z vyľudnených dedín sa ukryli v hlbokých lesoch a jaskyniach. Uhorský kráľ Belo IV. osídľoval potom krajinu kolonistami z Nemecka, o čom svedčia pomenovania niektorých lokalít, vrchov či obcí – Blaumont, Rittenberg, Neudorf, Glac, Flajšer…

Najrušnejšie obdobie prežívali obyvatelia Slovenského raja počas husitského hnutia – v apríli 1433 obsadili husiti kartuziánsky kláštor na Skale útočiska (Kláštorisko). Neskôr počas panstva Jana Jiskru z Brandýsa nastal rozvoj bratríckeho hnutia, budovali sa malé opevnenia, ktoré podľa vzoru husitov nazývali tábormi. Najznámejší bol tábor na Zelenej hore.

Zelená hora (658 m) leží na dôležitom strategickom a výhodnom mieste a bola dlhé roky dôležitým sídlom. Tento pôvodne hrad mal byť strážcom bezpečnosti cesty vedúcej zo Spiša na Gemer cez Glac (stará Glacká cesta).

Slovenský raj história - Tomášovský výhľad
Tomášovský výhľad